Pre všetkých ľudí

  Je po štedrovečernej večeri, darčeky rozbalené, debaty ukončené a zvyšok krásneho a slávnostného večera pred nami.

  Tak si len prajem za nás všetkých pohodu, pokoj a lásku, nech si k budúcoročnému  sviatočne prestretému stolu zasadneme znova v rovnakom počte ako tento rok.

 

Domáce gaštanové pyré

 

  V tomto období rozmýšľam viac ako inokedy nad vôňami a chuťami, ktoré mi dotvárajú tak rozsiahly pojem ako sú Vianoce. Samozrejme, že k takýmto dôležitým detailom patria aj gaštany, ktoré som s poľutovaním ešte tento rok nemala možnosť ochutnať vo vianočnom mestečku u nás na Slovensku, avšak ja som si tú nezabudnuteľnú atmosféru sviatočných trhov navodila výrobou gaštanového pyré, ktoré tu bohužiaľ nedostať tak ľahko a jeho dovoz by bol predražený. Musím sa priznať, že som mala isté obavy, či výsledok splní očakávania, ale nakoniec ich dokonca aj predčil. No nakoniec to nezostalo len pri pyré, lebo som z neho na druhý deň vytvorila ešte mousse, ale o tom niekedy inokedy.

Zvianočnieva sa...

  Tak a máme druhú advetnú nedeľu za sebou. Zas sme o krôčik k jednému z najkrajších období nielen v kalendári, ale dovolím si povedať, že aj v srdciach mnohých ľudí. Ja nie som, samozrejme, výnimkou.

  Zhon v uliciach, komercia valiaca sa zo všetkých strán, plno riadov na umytie, občas napätá atmosféra z nedorozumení - to všetko sa akosi ľahšie zvláda a prehliada, keď mi do vnútra zavíta ten starý známy, ba až nostalgický sa opakujúci pocit pokoja a zvláštnej radosti, ktorý ma prepadne pri pomyslení na to magické slovo na sedem písmen.

  A aby som sa do tejto sviatočnej atmosféry ešte viac telom a dušou vcítila, tak som už pred vyše mesiacom začala zháňať materiály na dekoráciu nášho nového obydlia, a veruže bolo toho dosť na pozeranie. Musím sa priznať, že som kvôli tomu po pár dňoch hľadania takmer prišla o jasnú hlavu, a tak som si dala nutnú pauzu, a znova sa do toho pustila tesne pred adventom a už to tentoraz neboli nápady od cudzích, ale priamo odo mňa.

  Poviem vám, bola to fuška, zohnať všetky veci na aranžmá črtajúce sa v mojej hlave, ale námaha stála zato, a ja už teraz môžem teda s hrdosťou predstaviť kúsok zo svojej predvianočnej radosti prevtelenej do hmotnej podoby v príbytku.

  Takže nech sa páči, vstúpte...
 

Vianočná nekysnutá štóla

 

 

  Tak a dočkala som sa... čím som staršia, tým viac sa teším na toto slávnostné obdobie. Samozrejme, že už to je iná forma radosti než v detstve, ale je na oplátku o to intenzívnejšia. Na prvú adventnú nedeľu som si preto ako jedinú vhodnú dobrotu predstavila klasiku - štólu. A keďže sa mi ksynutá verzia veľmi nepozdávala, keďže som aj bez toho mala čo robiť, tak som si zvolila jej rýchlejšiu, no o nič menej chutnejšiu variantu. A hoci som mala dosť inšpiratívnych receptov okolo seba, vždy ma na nich niečo iritovalo - výber konkrétnych ingrediencií, ich množstvo alebo nejasný postup. A tak sa zrodila táto "moja" štólička, ktorá sa už ani dnešného sviatočného dňa nedožila.

Pečená ryba pod zlatou perinkou s ružovou salsou

  Po dlhšej dobe som dostala chuť na rybacinu, aj keď prvotná voľba bola úplne iná. Našťastie som v obchode naďabila aj na inú rybu než pangas či treska (nič proti nim), a k tomu sa hneď pri nich na mňa usmievalo lístkové cesto, tak som to skombinovala so zeleninou a omáčkou a obed bol na svete. Aj keď je pravda, že mne chutila viac tá ryba  polovičiak sa zase nevedel dojesť ružovej salsy, ale koniec-koncov jedlo splnilo svoj cieľ, a to potešiť a naplniť nase žalúdky :)