Čokoládoví ježkovia

 

 

  Na túto dobrôtku som si spomenula po víkende, keď sa mi zachcelo niečo sladkého, ale nemala som chuť dlho stáť pri elektrickej rúre. A kedy vlastne som toto jedla naposledy? Možno pred 15 rokmi pri domácej oslave, keď s ním prišla mama...? Viem, znie to strašne staro až nostalgicky, a pritom sa jedná o tak jednoduché, rýchle, lacné a hlavne chutné jedlo, až sa človeku veriť nechce, že na tento recept padol prach zabudnutia. Našťastie sa dočkal vzkriesenia, a teraz sa už isto bude vracať na naše stoly, keďže príležitostí na jeho vychutnávanie je stále dosť, a pritom (takmer) nič nestojí - ani síl, ani nervov, ani času.

Bravčovina s hríbovou oblohou

 

  Dnešné jedlo dňa si pripisuje na účet moja polovička, ktorá sa rozhodla, ako už niekoľkokrát predtým, pripraviť niečo mäsité z vlastnej hlavy. Musím sa priznať, že tentoraz to chutilo naozaj báječne (niežeby to inokedy chutilo zle), a preto som sa rozhodla zverejniť postup na chutné a celkom rýchle jedlo pre tých, ktorým niekedy tá teta fantázia dochádza, a naopak pocit hladu v žalúdku prichádza.

Šifle

  Neľakajte sa, to len ide o nárečový výraz z okolia Nitry pre granadír (tento oficiálny názov som ešte pred takými dvoma rokmi veru nepoznala). Čo je však zaujímavé, že obyvatelia samotného nitrianskeho mesta ho takmer nepoznajú až na svetlé výnimky.

  Túto expresnú mňamku som robila v stredu, keď som ani za ten svet nevedela prísť nato, čo mám spraviť na obed, a pritom inšpirácií bolo nadostač, no ani jedna ma nezaujala natoľko, aby bola hodné sa ňou zapodievať. Šifle mi prišli ako blesk z čistého neba na rozum, a veruže musím samoľúbo priznať, že lepšie som ešte ani nejedla (doma som si dávala vždy len pár lyžíc a aj to tak raz za dva-tri mesiace. Možno to bolo v tom, že moja mama ich robila z domáceho cesta, čiže boli tvrdšie, a tá zemiaková plnka bola oveľa suchšia.). No čomu sa najviac teším je fakt, že mojej polovičke, ktorá o tomto jedle v živote ani nechyrovala a nieto aby ju dakedy jedla, chutilo tak, že si nabral dupľu.

Marcipánový závin

  

  Za prvú snežienku som si vybrala múčnik obsahujúci jednu z mojich najobľúbenejších chutí a vôní - (pravý) marcipán, ktorý som po prvýkrát - ako nádejná tortárka zahanbene priznávam - jedla len pred pár rokmi. Jeho chuť a konzistencia ponúkajú všestranné využitie, a keďže prišiel víkend a s ním otázka Čo sladké pre nás pripravím ?, tak som dlho neváhala a skúsila takúto poriadne aromatickú variantu inak všedného závinu.